Keď som vykonal prvý exorcizmus, zlý duch mi povedal: „Buď prestaneš, alebo ju zabijem!“ Musel som prestať, pretože z úst dotyčného dievčaťa vychádzalo veľké množstvo krvi…
Existuje ešte jeden druh modlitby, ktorý znovu objavilo Hnutie za obnovu v Duchu Svätom. Je to veľmi starý spôsob modlitby, ktorá má nad nepriateľom veľkú moc. Jedná sa o modlitbu v jazykoch. Spomínam si na celý rad udalostí a oslobodení, ku ktorým došlo práve vďaka chválam a vďaka tejto modlitbe. Veľmi živo si spomínam na jednu udalosť, o ktorej som rozprával aj vo svojej knihe Modlitba za oslobodenie.
     Mali sme pred sebou jedno sedemnásťročné dievča, ktoré bolo sužované veľkým množstvom zlých duchov. Keď som vykonal prvý exorcizmus, zlý duch mi povedal: „Buď prestaneš, alebo ju zabijem!“ Musel som prestať, pretože z úst dotyčného dievčaťa vychádzalo veľké množstvo krvi. Ešte raz som sa pokúsil o exorcizmus a počul som druhýkrát: „Dávaj si pozor! Zahubím ju tu pred tebou! Roztrhám jej pľúca na kusy!“ Znovu som musel prestať. Tretíkrát som skúšal vykonať exorcizmus, bolo to po výslovnom súhlase jej rodiny. Pokúšali sme sa o to v dome jej sestry. Vo vzdialenosti päť kilometrov som mal jednu malú skupinku modliacich sa osôb. Začal som s exorcizmom. Postupne všetci zlí duchovia odišli. Zostal len Satan, ktorý zreteľne hovoril: „Ja nezmiznem!“ Išiel som k telefónu a spojil som sa s modlitbovou skupinou. Povedal som im: „Zaútočte! Modlite sa v jazykoch!“ Akonáhle začali s touto modlitbou, démon bol veľmi znepokojený. „Čo sú to za ľudia, ktorí tam v diaľke spievajú?“ Potom sa dievča začalo na podlahe zvíjať, počuli sme ranu a satan zmizol. Dievča bolo vyslobodené. Bál som sa, že zomrela. Po chvíli sa ale prebrala, bola kľudná, usmievala sa. Bol to práve spev v jazykoch, ktorý Satan nemohol zniesť.
* * *
        Ešte raz som mal možnosť zakúsiť, akú silu má modlitba chvál a spev v jazykoch. Platí totiž, že pri speve v jazykoch je to sám Duch Svätý, kto sa modlí, a je to znovu Duch Svätý, kto bojuje priamo proti zlému duchu. To sú tie nevýslovné vzdychy, o ktorých hovorí svätý Pavol v liste Rimanom (porov. Rim 8,26). Tejto sile zlý duch nemôže žiadnym spôsobom vzdorovať. Jedná sa o zápas medzi Duchom Svätým a zlým duchom.
(z knihy Gabriele Amorth: Exorcisti a psychiatri)

Páter Gabriele Amorth S.S.P.

Zdroj: http://modlitba.sk/?p=2838 

Vatikán 5. júna – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri ekumenickej vigílii Zlatého jubilea Katolíckej charizmatickej obnovy 3. júna 2017 v areáli Circo Massimo v Ríme.
Bratia a sestry, ďakujem vám za vaše svedectvo, ktoré dnes vydávate na tomto mieste. Ďakujem! Robí to dobre všetkým, aj mne!
V prvej kapitole Skutkov apoštolov čítame: «A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: ‚O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.’» (Sk 1,4-5).
«Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.» (Sk 2,1-4).
Dnes sme tu ako vo Večeradle pod holým nebom, a tak nemáme strach: pod otvoreným nebom a tiež s otvoreným srdcom pre Otcove prisľúbenia. Sme tu zjednotení „my všetci veriaci“, všetci tí, ktorí vyznávame, že „Ježiš je Pán“ - „Jesus is the Lord“.
Mnohí prišli z rôznych končín sveta a Duch Svätý nás zhromaždil, aby sme nadviazali priateľské vzťahy, ktoré nás budú povzbudzovať na ceste k jednote, k jednote pre misiu, nie preto, aby sme boli nehybní, nie! Pre misiu, pre ohlasovanie, že Ježiš je Pán – „Jesús es el Señor“ – pre spoločné ohlasovanie lásky Otca voči všetkým svojím deťom! Pre ohlasovanie Dobrej zvesti všetkým národom! Pre podanie dôkazu, že mier je možný.
Nie je veľmi ľahké dokázať tomuto dnešnému svetu, že mier je možný, ale v mene Ježiša môžeme ukázať pomocou nášho svedectva, že mier je možný! Ale je možný, len ak my sme v mieri medzi sebou. Ak zdôrazňujeme rozdiely, sme vo vzájomnej vojne a nemôžeme ohlasovať mier. Mier je možný, ak vychádza z nášho vyznania, že Ježiš je Pán a z našej evanjelizácie týmto smerom. Je to možné. Aj keď sa medzi nami prejavujú rozdiely – ale to je samozrejmé, máme rozdiely –, no chceme, aby to bola zmierená rozličnosť.Na tento výraz nesmieme zabudnúť, nuž vyslovme ho všetci: zmierená rozličnosť. Tento výraz nie je môj. Je od jedného brata luterána. Zmierená rozličnosť.
A teraz sme tu a je nás veľa! Zišli sme sa k spoločnej modlitbe, k vzývaniu Ducha Svätého, aby zostúpil na každého z nás, aby sme vyšli na cesty miest a sveta a ohlasovali vládu Ježiša Krista.
Kniha Skutkov dosvedčuje: « My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.» (Sk 2,9-11). Hovoriť tým istým jazykom, počúvať, chápať... Sú tu rozdiely, ale Duch nám dáva pochopiť posolstvo Ježišovho zmŕtvychvstania v našom vlastnom jazyku.
Sme tu zhromaždení veriaci pochádzajúci zo 120 krajín sveta, aby sme oslavovali  zvrchované dielo Ducha Svätého v Cirkvi, ktoré sa začalo pred 50 rokmi a dalo počiatok ... určitej inštitúcii? Nie. Určitej organizácii? Nie. Prúdu milosti, prúdu milosti Katolíckej charizmatickej obnovy. Dielu, ktoré sa zrodilo ako... katolícke? Nie. Zrodilo sa ako ekumenické!
Zrodilo sa ako ekumenické, pretože je to Duch Svätý, kto vytvára jednotu a je to ten istý Duch, kto dáva inšpiráciu, aby to tak bolo! Je dôležité prečítať si spisy kardinála Suenensa na túto tému: veľmi dôležité!
A príchod Ducha Svätého mení ľudí  uzavretých zo strachu na odvážnych svedkov Ježiša. Peter, ktorý trikrát zaprel Ježiša, plný sily Ducha Svätého vyhlasuje: «Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom.» (Sk 2,36) . A to je vyznanie viery každého kresťana! Boh urobil Pánom a Mesiášom toho Ježiša, ktorého ste vy [ukrižovali], alebo ktorý bol ukrižovaný. Súhlasíte s týmto vyznaním viery? [zhromaždenie volá: Áno!] Je nám všetkým spoločné, u všetkých rovnaké!
Božie slovo pokračuje hovoriac: «Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm.  Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.» (Sk 2,44-47). Komunita rástla a bol to Duch, ktorý ju podnecoval.
Veľmi rád myslím na Filipa, keď mu anjel hovorí: „Vstaň a choď na cestu do Gazy“, a on stretáva toho eunucha, správcu majetku etiópskej kráľovnej, Kandake. Bol prozelytom a čítal Izaiáša. A Filip mu vysvetlil Slovo, zvestoval mu Ježiša, a on sa obrátil. A v jednej chvíli povedal: „Nuž, tu je voda, chcem byť pokrstený“. Bol to Duch, ktorý postrčil Filipa, aby tam išiel, a už od počiatku je to Duch, kto všetkých veriacich pobáda ohlasovať Pána.
Dnes sme sa rozhodli stretnúť tu, na tomto mieste – povedal to pastor Traettino – pretože tu počas prenasledovaní boli mučení kresťania, na pobavenie prizerajúcich sa. Dnes je viac mučeníkov ako včera! Dnes je viac kresťanských mučeníkov. Tí, čo zabíjajú kresťanov, pred zabitím sa ich nespytujú: „Si pravoslávny? Si katolík? Si evanjelik? Si luterán? Si kalvín?“ Nie: „Si kresťan?“ – „Áno.“ – A je podrezaný, hneď a zaraz.
Dnes je viac mučeníkov než v prvotných dobách. A toto je ekumenizmus krvi: zjednocuje nás svedectvo mučeníkov dneška. Na rôznych miestach sveta sa prelieva krv kresťanov! Dnes je viac než kedykoľvek dôležitá jednota kresťanov, zjednotených v Duchu Svätom, v modlitbe a v činnosti v prospech najslabších.
Kráčať spoločne, pracovať spoločne. Milovať sa. Milovať sa. A spoločne hľadať spôsob, ako vysvetliť rozdiely, dohodnúť sa, ale kráčajúc! Ak ostaneme stáť, ak nekráčame, nikdy, nikdy sa nedohodneme. Je to tak, pretože Duch nás chce mať v pohybe.
Päťdesiat rokov Katolíckej charizmatickej obnovy. Jeden prúd milosti Ducha! A prečo prúd milosti? Pretože nemá ani zakladateľa, ani štatút, ani riadiace orgány. Samozrejme v tomto prúde sa zrodili mnohé formy, ktoré sú zaiste ľudskými dielami inšpirovanými Duchom Svätým, s rôznymi charizmami, a všetky v službe Cirkvi. Ale prúdu sa nemôžu stavať priehrady, ani sa nemôže uzavrieť Duch Svätý do klietky!
Uplynulo päťdesiat rokov. Keď sa dospeje do tohto veku, začínajú ubúdať sily. Je to polovica života - v mojej krajine hovoríme „päťdesiatnik“ – vrásky sú hlbšie – ak sa samozrejme nemaľuješ, ale tie vrásky tu sú – pribúda sivých vlasov a začíname aj zabúdať na niektoré veci...
Päťdesiat rokov je chvíľa v živote vhodná na zastavenia sa a urobenie reflexie. Je to okamih reflexie: polovica života. A ja vám poviem: je to okamih ísť ďalej s väčšou silou, nechajúc za sebou ten prach, ktorý sme časom nechali sa nahromadiť, ďakujúc za to, čo sme dostali a postaviac sa novému s vierou v pôsobenie Ducha Svätého!
Turíce dávajú zrod Cirkvi. Duch Svätý, prísľub Otca ohlásený Ježišom Kristom, to on je tým, kto vytvára Cirkev: nevestu z Apokalypsy (Knihy zjavenia), jedinú nevestu! Povedal to pastor Traettino: Pán má jedinú nevestu!
Najcennejší dar, ktorý sme všetci dostali je krst. A teraz nás Duch vedie na cestu obrátenia, ktorá prechádza celým kresťanským svetom a ktorá je ďalším dôvodom navyše k tomu, aby Katolícka charizmatická obnova bola privilegovaným miestom na vykonanie cesty smerom k jednote!
Tento prúd milosti je pre celú Cirkev, nie iba pre niektorých, a nikto z nás nie je v role „pána“ nad ostatnými ako sluhami. Nie: všetci sme služobníci tohto prúdu milosti.
Vy spolu s touto skúsenosťou ustavične pripomínate Cirkvi moc modlitby chvály. Chvály, ktorá je modlitbou uznania a vďakyvzdania za nezištnú lásku Boha. Môže sa stať, že tento spôsob modlitby sa niekomu nepáči, ale je jasné, že vychádza plne z biblickej tradície. Napríklad Žalmy: Dávid, ktorý tancoval pred Archou zmluvy, plný jasotu... A prosím, neupadnime do postoja kresťanov s „Mikaliným (Micholiným) komplexom“, ktorá sa hanbila za to, ako Dávid chválil Boha [tancujúc pred Archou].
Plesanie, jasot, radosť - ovocie samotnej činnosti Ducha Svätého! Kresťan buď zakusuje radosť vo svojom srdci, alebo tu niečo nefunguje. Radosť z ohlasovania evanjeliovej Dobrej zvesti!
Ježiš v Nazaretskej synagóge prečítal úryvok z Izaiáša. Čítam: «Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.» (Lk 4,18-19; porov. Iz 61,1-2). Radostná zvesť: nezabúdajme na to. Radostná zvesť: kresťanské ohlasovanie je vždy radostné.
Tretí dokument z Mechelenu (Malines, Belgicko) „Charizmatická obnova a služba človeku“, ktorý napísali kardinál Suenens a Dom Helder Camara, je jasný: charizmatická obnova je tiež službou človeku.
Krst v Duchu Svätom, chvála, služba človeku. Tieto tri veci sú nerozlučiteľne spojené. Môžem vzdať chválu hlbokým spôsobom, ale ak nepomôžem tým, čo sú vo veľkej núdzi, nestačí to. «Nikto z nich netrpel núdzu» (Sk 4,34), hovorí kniha Skutkov.
Nebudeme súdení podľa našich chvál, ale podľa toho, čo sme urobili pre Ježiša. «Ale Pane, kedy sme ti to urobili? Čo ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste urobili.» (porov. Mt 25,39-40).
Drahé sestry a drahí bratia, prajem vám čas reflexie, pripamätania si začiatkov; čas zanechania za sebou všetkých vecí popridávaných vlastným egom a ich premeny v počúvanie a radostné prijatie pôsobenia Ducha Svätého, ktorý vanie kam chce a ako chce!
Ďakujem Katolíckemu bratstvu a ICCRS (Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy - International Catholic Charismatic Renewal Services) za organizáciu tohto Zlatého jubilea, za túto vigíliu. A ďakujem každému z dobrovoľníkov, ktorí to umožnili, mnohí z nich sú tu. Rád som pozdravil členov organizátorského tímu pri mojom príchode, pretože viem, že pracovali veľa! A nie za peniaze! Veľa pracovali. Väčšina z nich sú mladí z rôznych kontinentov! Nech ich Pán veľmi požehná!
Ďakujem zvlášť za to, že žiadosť, s ktorou som sa na vás obrátil pred dvoma rokmi, aby Charizmatická obnova celosvetovo mala jednotnú medzinárodnú službu, sa na tomto základe začala konkretizovať v Zriaďovacích dokumentoch tejto novej jednotnej služby. To je prvý krok, po ktorom budú nasledovať ďalšie, avšak už skoro sa jednota , dielo Ducha Svätého, stane realitou. «Hľa, všetko robím nové», hovorí Pán (Zjv 21,5).
Ďakujem, Katolícka charizmatická obnova, za to všetko, čo ste dali Cirkvi počas týchto päťdesiatich rokov! Cirkev počíta s vami, s vašou vernosťou Božiemu slovu, s vašou ochotou k službe a s vaším svedectvom života premeneného Duchom Svätým!
Deliť sa so všetkými v Cirkvi s krstom v Duchu Svätom, chváliť Pána bez prestania, spoločne kráčať s kresťanmi rozličných cirkví a kresťanských spoločenstiev v modlitbe a v činnosti pre chudobných. Slúžiť tým najchudobnejším a chorým. Toto očakáva Cirkev a pápež od vás, Katolícka charizmatická obnova, ale od vás všetkých: všetkých vás, ktorí ste vstúpili do tohto prúdu milosti!

Zdroj: Vatikánsky rozhlas

Vatikán 2. júna - Prúd milosti v Cirkvi a pre Cirkev – takto zadefinoval pápež František hnutie Obnovy v Duchu Svätom v nedeľu 1. júna na 37. národnej konferencii hnutia: „Zrodili ste sa z vôle Ducha Svätého ako ‚prúd milosti v Cirkvi a pre Cirkev‘. Toto je vaša definícia: prúd milosti.“ Bolo to po prvýkrát v histórii, čo sa pápež zúčastnil na konferencii Obnovy v Duchu Svätom. 
Vo svojom príhovore Svätý Otec povzbudil prítomných, ktorí zaplnili rímsky Olympijský štadión, k novému misionárskemu nasadeniu a k posilneniu jednoty. Na záver všetkých pozval v roku 2017 do Vatikánu na celosvetovú oslavu veľkého jubilea charizmatického hnutia.

Spev a explózia potlesku včera vítali krátko po 17. hodine príchod pápeža, ktorý potom s celým štadiónom spieval so zdvihnutými rukami španielsku pieseň „Vive Jesús el Señor“. Olympijský štadión sa stal arénou viery a nádeje, v ktorej Duch Svätý zhromaždil ako vo večeradle pod šírym nebom 52-tisíc veriacich z 55 krajín, aby osvecoval ich mysle a ohrieval ich srdcia. Vrúcne a nadšené prijatie pápež František ocenil hneď v úvode svojho príhovoru:

„Drahí bratia a sestry! Veľmi vám ďakujem za prijatie. Istotne niekto dal vedieť organizátorom, že sa mi veľmi páči táto pieseň „Pán Ježiš žije“. Keď som po vysviacke slávieval v katedrále v Buenos Aires svätú omšu s charizmatickou obnovou, po niekoľkých sekundách adorácie v jazykoch sme spievali túto pieseň s veľkou radosťou a rozhodnosťou, ako ste ju hrali vy teraz tu. Ďakujem vám! Cítil som sa ako doma!“

Svätý Otec počas včerajšieho stretnutia ešte pred príhovorom spontánne reagoval na niekoľko konkrétnych svedectiev zástupcov rôznych skupín, začlenených do hnutia. Kňazom kládol na srdce slovo „blízkosť“, blízkosť k Ježišovi Kristovi v modlitbe a adorácii a blízkosť k Božiemu ľudu, ktorý im je zverený. Mladých varoval pred „zostarnutím“, ktoré im hrozí, ak si svoju mladosť budú strážiť len pre seba ako v trezore. Taká mladosť neslúži na nič, povedal pápež František a vyzval mladých k odvahe správne riskovať. „Mladosť je na to, aby sa rozdala pre druhých, aby aj oni spoznali Pána. Nešetrite si vašu mladosť pre seba: Choďte vpred!“Na adresu rodín vyslovil Svätý Otec modlitbu: „Pán nech požehnáva rodinu, nech ju posilňuje v tejto kríze, v ktorej ju chce diabol zničiť.“ Po svedectve mladej nevidiacej ženy, ktorá zastupovala mnohých telesne postihnutých a svedčila o ich radosti z viery, sa pápež poďakoval všetkým, ktorí prijali „pomazanie utrpenia“, a ktorí takto „napodobňujú Ježiša v ťažkej chvíli ukrižovania“. A nakoniec na margo chorých a starých Svätý Otec pripomenul, že starenky a starčekovia „sú našou silou a našou múdrosťou“.

Dojímavým momentom bola nasledujúca modlitba pápeža za jednotlivé skupiny Cirkvi, v ktorej prosil o zoslanie „svätého opojenia Duchom“:
„Zošli na nás toto sväté opojenie Duchom, ktoré nám dáva hovoriť všetkými jazykmi, jazykmi lásky, byť vždy nablízku bratom a sestrám, ktorí nás potrebujú“. 

Počas stretnutia, ktoré sa nieslo v radostnej, uvoľnenej a súčasne hlboko duchovnej atmosfére, Svätý Otec František s nádychom irónie na vlastnú adresu pripomenul, ako nazýval charizmatikov pred tým, než sa stal ich duchovným asistentom v Argentíne: 

„Ako možno viete – pretože správy sa šíria – v prvých rokoch charizmatickej obnovy v Buenos Aires som nemal veľmi v láske týchto charizmatikov. Hovorieval som o nich: ‚Vyzerajú ako nejaká škola samby‘. Neprijal som za svoj ich spôsob modlitby a to množstvo nových vecí, ktoré sa diali v Cirkvi. Potom som ich začal spoznávať a nakoniec som pochopil, aké dobro je charizmatická obnova pre Cirkev. A tento príbeh počnúc ‚školou samby‘ končí zvláštnym spôsobom: niekoľko mesiacov predtým, než som sa zúčastnil na konkláve, som bol menovaný biskupskou konferenciou za duchovného asistenta charizmatickej obnovy v Argentíne.Obnova v Duchu Svätom je veľká sila v službe ohlasovania evanjelia, v radosti Ducha Svätého. Dostali ste Ducha Svätého, ktorý vám dal objaviť Božiu lásku ku všetkým jeho deťom a lásku k Slovu. V prvých časoch sa hovorievalo, že vy charizmatici nosievate vždy so sebou Sväté písmo, Nový zákon. Robíte to tak aj dnes?[Dav:] Áno! Nie som si tým taký istý! Ak nie, vráťte sa k tejto prvej láske, vždy nosievajte vo vrecku, v taške Božie slovo! A vždy si z neho kúsok prečítajte. Vždy s Božím slovom.“

Pápež pripomenul tri dokumenty, ktoré sú smernicami pre hnutie Obnovy v Duchu Svätom, tzv. „Dokumenty z Malines“ a o ďalšom smerovaní hnutia povedal: „Toto je vaša cesta: evanjelizácia, duchovný ekumenizmus, starostlivosť o chudobných a núdznych a prijímanie odstrkovaných. A toto všetko na základe adorácie! Základom obnovy je klaňanie sa Bohu!“ 

V odpovedi na otázku, čo pápež očakáva od hnutia Obnovy v Duchu Svätom, na prvom mieste spomenul „obrátenie k Ježišovej láske, ktorá mení život a kresťana robí svedkom o Božej láske“. Medzi ďalšími očakávaniami Svätý Otec menoval delenie sa s ostatnými o krstnú milosť v Duchu Svätom, ohlasovanie živého Ježiša, ktorý miluje všetkých ľudí, svedectvo duchovného ekumenizmu, zjednotenie v láske, priblíženie sa k chudobným a núdznym, v ktorých sa dotýkajú Kristovho tela, a tiež jednotu v hnutí Obnovy, pretože jednota je z Ducha, rozdelenie od Zlého. Výzvu k jednote zopakoval záverečným pozvaním, potvrdeným mohutným aplauzom:
„Očakávam všetkých vás, charizmatikov z celého sveta, pri slávení vášho veľkého jubilea na Turíce 2017 spolu s pápežom na Námestí sv. Petra!“ 

Program národného zhromaždenia hnutia Obnovy v Duchu Svätom, venovaný téme „Obráťte sa! Verte! Prijmite Ducha Svätého! - Za Cirkev, ktorá je v misii“, sa uzavrel svojím druhým dňom v pondelok 2. júna. -jk-


Text zverejnený na internetovej stránke Vatikánskeho rozhlasu. 

Rím 14. februára (TK KBS) Slovenské laické hnutia navštívili Pápežskú radu pre laikov vo Vatikáne. Stretnutie sa konalo za účasti veľvyslanca Slovenskej republiky pri Svätej Stolici Petra Sopka. Vladyka Peter Rusnák, ktorý púť hnutí a združení vedie, v úvode stretnutia predstavil predsedovi rady kardinálovi Stanisławovi Ryłkovi činnosť jednotlivých hnutí. Vo svojom príhovore kardinál Ryłko zdôraznil úlohu laikov v Cirkvi. V diskusii odzneli témy ako kresťan v politike, sociálna náuka Cirkvi a služba ľuďom na periférii. 

"Vďaka druhému vatikánskemu koncilu získala Cirkev obnovené vedomie nádhery misijného povolania laikov. Toto ich poslanie je zvlášť dôležité, lebo sú povolaní Kristom, aby boli soľou zeme a svetlom sveta. Laici sú tí, ktorí majú niesť evanjelium do srdca sveta - škôl , univerzít, kultúry, masmédií a podobne," uviedol Stanisław Ryłko. 

Podľa kardinála Ryłka laici, ktorí slúžia v Cirkvi, potrebujú mať silné vedomie vlastnej identity a uvedomiť si, kým sú ako učeníci Ježiša Krista. Túto "identitu" nadobúdajú v krste, ktorý je novým narodením. Zúčastneným pripomenul slová emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý pred Svetovými dňami mládeže v Kolíne nad Rýnom odkázal mladým ľuďom, že byť kresťanom je krásna vec. Keď túto krásu človek objaví, kresťanský život a službu nevníma ako povinnosť, ale niečo, čo túži robiť a prináša mu to radosť. Kardinál upozornil aj na slová pápeža Františka, ktorý hovorí, že kresťanská radosť je hlbšia ako tá, ktorú ponúka tento svet. 

"Radosť, ktorú nám dáva Kristus, nás sprevádza, aj keď musíme čeliť skúškam," dodáva Ryłko. Na záver príhovoru povzbudil kardinál slovenských pútnikov: "Nesmieme stratiť nádej. Laické hnutia sú v Cirkvi znakom nádeje. Sme prorokmi nádeje. Moje želanie Cirkvi na Slovensku je, aby bolo stále viac takýchto prorokov. Poďme dopredu s odvahou." 

V nasledujúcich dňoch čaká predstaviteľov laických hnutí duchovná obnova s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom, sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi. 

TK KBS informovali Juraj Králik a Marika Janusová

Zdroj: http://www.tkkbs.sk/

Vatikán 28. januára 2014 - Modlitba chvály nás robí plodnými – povedal pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome Sv. Marty. Komentoval radostný tanec Dávida, o ktorom hovorí prvé čítanie (2 Sam 6, 12b-15. 17-19), a poukázal na to, že ak sa uzavrieme do formalizmu, naša modlitba sa stane chladnou a neplodnou. Svätý Otec sústredil svoju homíliu na obraz radosti z druhej knihy Samuelovej, kde čítame: «Dávid z celej sily tancoval pred Pánom.» Všetok Boží ľud oslavoval, pretože archa zmluvy sa vrátila domov. Dávidova modlitba chvály „ho vyvádzala z rovnováhy a tancoval pred Pánom zo všetkých síl“. To bola skutočne modlitba chvály! – poznamenal Svätý Otec a dodal , že pri čítaní tejto state myslí na Sáru, ktorá po pôrode Izáka povedala: „Radostný tanec mi privodil Boh.“ Táto starena, rovnako ako mladý Dávid, tancovali od radosti pred Pánom. Pre nás je ľahké pochopiť modlitbu, v ktorej Pána prosíme o nejakú vec, alebo modlitbu vďaky, aj modlitbu adorácie nie je ťažké pochopiť. Ale modlitbu chvály „nechávame stranou, neprichádza tak spontánne“ – poznamenal pápež a pokračoval: 

„‚Ale, otče, to je pre tých z Obnovy v Duchu Svätom, nie pre všetkých kresťanov!‘ Nie, modlitba chvály je kresťanská modlitba pre nás všetkých! Vo svätej omši každý deň spievame Svätý, svätý... Toto je modlitba chvály: Chválime Boha za jeho veľkosť, pretože je veľký! A hovoríme mu pekné veci, pretože sa nám to páči. ‚Ale, otče, ja to nedokážem...‘ Dokážeš kričať,keď váš tím strelí gól, a nie si schopný spievať na chválu Pánovi? Vyjsť trochu za rámec svojho správania, aby si spieval? Chváliť Boha je úplne slobodné! Nepýtame, neďakujeme, chválime!“

Musíme sa modliť „z celého srdca,“ pokračoval Svätý Otec: „Je to tiež skutok spravodlivosti, pretože on je veľký! Je naším Bohom.“ Dávid „bol veľmi šťastný, pretože sa vrátila archa, vrátil sa Pán. Aj jeho telo sa modlilo cez tanec“:

„Jednu dobrú otázku si môžeme dnes položiť: ‚Ako je to s mojou modlitbou chvály? Viem chváliť Pána? Viem chváliť Pána, alebo keď sa modlím Glória alebo Svätý, robím to iba svojimi ústami, nie celým svojím srdcom?‘ Čo mi hovorí Dávid, ako tu tancuje? A Sára, ktorá tancuje od radosti? Keď Dávid vstúpi do mesta, začína niečo iné, oslava !“

„Radosť chvály – povedal Svätý Otec – nás vedie k radosti sviatku, sviatku rodiny. Pápež pripomenul, že keď Dávid vstúpil do paláca, dcéra kráľa Saula, Michol mu dohovára a pýta sa ho, či sa nehanbí za to, že tancoval takto pred všetkými, že je kráľ. Michol Dávidom opovrhovala“: 

„Pýtam sa, koľkokrát my pohŕdame v našich srdciach dobrými ľuďmi, ktorí chvália Boha tak spontánne, pretože nie sú vzdelaní, nedodržiavajú formálne postoje? Ale opovrhnutie! Biblia hovorí, že Michol zato zostala neplodná celý život! Čo nám tu chce Božie slovo povedať? Že radosť a modlitba chvály nás robia plodnými! Sára tancovala vo veľkej chvíli svojej plodnosti, keď mala deväťdesiat rokov! Plodnosť, ktorá nás privádza k chvále Pána, slobodnej chvále Pána. Ten muž alebo tá žena, ktorí chvália Pána, modlia sa chváliac Pána, majú radosť, keď sa modlí Glória, keď sa spieva Sanctus v omši, spievajú to s radosťou, je to plodný muž alebo žena.“

Naopak tí, ktorí „sú uzavretí v chladnej formálnej modlitbe, odmeranej, možno skončia ako Michol, v neplodnosti svojej formálnosti.“ Svätý Otec nás teda vyzval, aby sme si predstavili, ako Dávid tancuje „so všetkou silou pred Pánom a aby sme premýšľali, aká pekná je modlitba chvály“. Bude teda pre nás užitočné opakovať slová 24. žalmu, ktorý sme sa dnes modlili: «Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.» -jk-

Text zverejnený na internetovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Nech sa páči, video záznam z vianočného scénickeho divadla ŽIVOTný koloBEH.

Vyslanej redaktorke TA3 vo Vatikáne sa podarilo nakrútiť exkluzívny rozhovor s jeho dlhoročným priateľom, ktorému bol majstrom v noviciáte, jezuitom Guillermom Ortizom. 
Zdroj: http://www.ta3.com/

Biskupská synoda o evanjelizácii (1974), vyhlásila, že takéto malé spoločenstvá, nazývané aj základné alebo základňové, rozkvitajú prakticky všade a sú veľmi rôznorodé. V nadväznosti na túto synodu napísal Pavol VI. apoštolskú exhortáciu o evanjelizácii – Evangelii Nuntiandi (1975), kde hlavne v bodoch 57-58 hovorí o malých spoločenstvách. Veľmi si praje, aby sa rozvíjali vo vnútri Cirkvi a dáva niekoľko základných bodov na ich činnosť: majú byť miestom hlásania evanjelia, čerpať z Božieho Slova (a nie z nejakých ideológií), pevne spojené s miestnou Cirkvou, zachovávať úprimné spojenie s pastiermi, a nepovažovať sa za elitu.

V postsynodálnom apoštolskom liste Jána Pavla II. Christifideles Laici, v bode 26, je pápežova požiadavka, aby sa miestne cirkevné autority postarali o to, aby vo farnostiach vznikali a „rástli malé bázové spoločenstvá, nazývané aj živé spoločenstvá v ktorých veriaci môžu vzájomne hlásať Božie Slovo a môžu byť činnými v službe a láske“.
Všeobecné direktórium pre katechizáciu (1997), hovorí o základňových cirkevných spoločenstvách v bodoch 263-264, kde sa napríklad hovorí o tom, že sú znakom vitality Cirkvi ( a odvoláva sa tu na Redemptoris Missio 51 a Evangelii Nuntiandi 58).

(Zdroj: http://www.martindom.sk/)

(Zdroj: http://www.tvlux.sk/ )